Tak, opäť je tu sobota a opäť raz sa chystáme na rodinný výlet. Na Korlátko, kde sme už tiež boli hneď niekoľkokrát. Ako prvé sme sa autom doviezli na Cerovú, kde sme nechali auto a prešli sme okolo kostola s krásnou záhradou, ktorú som si musela zvečniť. Odtiaľ sme šli pešo lesom. Je pravda, že sme chvíľku blúdili a dokonca sme prežili aj napohľad hrozný maminin pád na zem. Išli sme vtedy, našťastie, do kopca, takže nespadla z veľkej výšky. Nebojte, iba sa trochu odrela, ale statočne sme pokračovali ďalej. Asi najviac ju po zvyšok cesty trápilo, či sa niečo nestalo naším telefónom, ktoré niesla v kabelke.
Vyšli sme na Korlátko, pod ktorým sme sa zložili a opiekli si v spoločnosti dvoch milých ľudí a ich malej dcérky. Najedli sme sa a príjemne sme si posedeli i pokecali. Na vrtule sme mali celkom dobrý výhľad a už sme pri nich párkrát aj boli, tak sa nám tam nechcelo s plnými bruchami štverať. Od Korlátka sme videli akúsi rozhľadňu, kam sa nám tiež nechcelo veľmi ísť a naspäť na Cerovú sme išli inou cestou, než sme prišli – nie lesom, ale po asfaltovej ceste cez Rozbehy, kde som si aj opálila krk podľa trička. Na Cerovej sme si vyzdvihli auto a hurá domov!
Dnešný článok je trochu kratší, ale čo už. Výlet bol dlhý až-až. 🙂 Prajem vám krásnu sobotu a veľa výletov s rodinou, blízkymi a milovanými. 🙂
