Prešlo pár týždňov a v rodine z tatinovej strany sa opäť konala oslava. Túto sobotu sa neoslavovalo v Skalici na Slovensku, ale v Přerove v Česku a neoslavoval sa vek s príponou -násť, ale okrúhla päťdesiatka môjho krstného. Vedeli sme o tom, samozrejme, vopred a, samozrejme, som prípravu outfitu opäť odkladala a odkladala, až prišiel deň odchodu a ja som sa musela rýchlo pre niečo rozhodnúť. Nižšie uvidíte, aký outfit zvíťazil. Keďže plánujeme v Přerove prespať a navyše ideme autom, pričom ja som vodič, pretože môj brat Martin je príliš unavený, nemohla som si slávnostný outfit obliecť na cestu a bola som nútená k pyžame a kozmetike pridať ešte igelitku s outfitom, čo znamená šaty, topánky a šperky. Pre porovnanie, na fotke môžete vidieť môj outfit zbalený v taške z CCC a slávnostný outfit môjho tatina v tej druhej igelitke. Tiež vám rodina hovorí, že máte veľa vecí? 🙂 Aj keď, pravda je, že v mojej igelitke je aj škatuľa s topánkami…
Išli sme len ja, Martin a tatino, pretože mamina je pracovne odcestovaná vo Švajčiarsku, odkiaľ očakávam nejakú peknú vecičku. 🙂 Keď sme konečne prišli do Přerova a zavolali krstnému, kde vlastne je hotel, v ktorom sa máme zložiť, našli sme ten hotel, zložili sa, obliekli sa (najmä ja), upravili sa (najmä ja) a vyrazili sme do hostinca, kde sa oslava konala. Prijali sme uvítaciu slivovicu a keď všetci dorazili, zábava sa začala. Vlastne som celú oslavu strávila so sesternicou Sofiou. Rozprávali sme sa, jedli sme, tancovali sme, v skoršej večernej hodine sme odprevadili našu babinu ku krstným domov a v neskorej hodine nočnej sme sa vybrali na hotel. Kde sme však spali iba ja, tatino a Martin v jednej izbe a Sofiini rodičia v druhej – bez nej. Preto ma po nejakom čase opustila a ja som ostala sama s minitelkou. Nuž, oslava bola super, ale keď sa na minitelke začal film, o ktorom som vedela, že začína okolo pol druhej ráno, vypla som ju, aby som pokojne zaspala. Veď máme ísť v nedeľu ráno domov, najneskôr o desiatej a ja som vodič.
OUTFIT
V tej rýchlosti som zvolila červené šaty, nad ktorými som už uvažovala, ale brala som ich len ako poslednú možnosť. Predovšetkým som nechala vyniknúť veľký kamienkový náhrdelník, ktorým som si bola istá, že ho na tejto oslave chcem mať. Aby som to neprešperkovala, zvolila som len drobné „ďobky“ do uší. Nakoniec som si zbalila netradičné členkové čižmy, ktoré mi pár dní pred oslavou kúpil môj Peťko, lebo som na ne zízala už nejakú dobu a on to zrejme zobral ako svoju partnerskú povinnosť. 🙂
Prišla nedeľa a chcela som ísť domov, ako som už spomenula, najneskôr o desiatej. Tatino s Martinom ma však vytiahli „aspoň sa rozlúčiť s krstnými“, tak sme išli. U nich už bol kamarátsky pár, zdržali sme sa tam dosť dlho, ale potom ma všetci presviedčali, aby sme šli ešte na chvíľu do krčmy a na zmrzlinu. Na hodinku, viac určite nie. O štvrtej však otvárala tá krčma, kde bola deň predtým oslava a „jedno pivko nám predsa neuškodí“. Vynechám všetko to ďalšie presviedčanie a skrátim to, nakoniec sme prespali u krstných, pretože z hotela sme sa ráno odhlásili a odchod domov sme naplánovali na ďalší deň.
Tentokrát som ich už hnala. Posledná hra Martina a nášho bratranca na Xbox-e a ešte pred obedom sme konečne vyrazili domov, so mnou ako vodičom. Za čo mi Martin sľúbil veľké nákupy v Bratislave, takže mi to až tak nevadilo. 🙂 Išli sme nekonečne dlho malými dedinkami, pretože sme nemali a stále nemáme známku na české diaľnice. Aj sme si spravili prestávku na kofolu, pár čipsov pre posilnenie a odfotenie pekného autíčka pre Peťka a ešte za svetla sme dorazili domov. Ach, domov, sladký domov…
Možno to tak nevyzerá, ale tento víkend bol pre mňa dosť náročný, i keď bola aj zábava. Preto vám želám oveľa jednoduchšie víkendy s menej starosťami a aj veľa zábavy 🙂