Keď som bola malá, zvykli sme občas cez víkend variť s mojím otcom, iba my dvaja a mamina nám pomáhala len so sporákom. 🙂 Vždy nám otec našiel niečo nové na internete a vždy si to chcel rôzne prispôsobovať, čo som ale ja, ako šéfkuchár, nie vždy dovolila. V poslednom čase sa pokúšame starú viac-menej tradíciu opäť obnoviť. A keďže mi tu táto kategória dosť zíva prázdnotou, rozhodla som sa vám náš dnešný nedeľný obed ukázať a trošičku, krátko opísať. Vyberali sme medzi dvomi receptami a ja som mala posledné slovo. Rozhodli sme sa urobiť pár špízov pozostávajúcich z klobásky, slaninky, mäska, papriky, cibuľky a po asi štyroch špízoch som si spomenula, že tam otec chcel dať aj tvrdý syr. Tak sme ho dali na niekoľko zvyšných. Ako príloha mali byť dva druhy zemiakov – ten lepší druh, teda môj, boli obyčajné hranolky a ten druhý, čo otec varil sebe a mamine, boli zemiaky plnené cesnakovo-syrovou zmesou. Znelo to lákavo, ale špízy nám zabrali viac než dosť času a tak som nechcela komplikovať aj prípravu prílohy a spravila som si tie hranolky. A musím povedať, ešte šťastie, že som si robila hranolky a nepridala sa k tímu plnených zemiakov, lebo tie, keďže sa mali robiť v pekáči v rúre a otec ich robil na panvici na sporáku, začali protestovať a úplne sa pokazili – neupiekli sa, ba dokonca z nich výborná zmes začala vytekať. Tak sme z náplne zemiakov urobili cesnakovo-syrový dresing a kým sa zemiaky dosmažili na oleji po hranolkách, mali sme dávno dojedené. Samozrejme, k nášmu obedu nesmie chýbať kofola a dobrý seriál podľa výberu.
Želám vám príjemnú a pohodovú nedeľu a dobrú chuť 🙂
