Hneď od rána som mala veľa práce. Musela som sa okúpať, umyť si vlasy, obliecť sa a namaľovať. Chystali sme sa totiž s maminou do Skalice na dvojitú oslavu. Moja sesternica Sofia zo Skalice oslavovala pätnáste narodeniny a bratranec Tomáš z Přerova desiate. Tatino pracuje v Skalici na gymnáziu, preto prespal včera u mojej tety (jeho sestry) a na oslave už bol. Martin zase išiel z Bratislavy domov, vyzdvihnúť mňa s maminou a prezliecť sa. Prišiel okolo pol druhej a o trištvrte sme už vyrazili. Cestou sme trochu natankovali a o druhej sme už oficiálne boli na ceste do Skalice. Oslava začínala až o tretej, tak sme mali ešte dosť času. Keď sme autom prekonali kockami vydláždenú cestu a zaparkovali oproti gymnáziu, začal boj aj medzi kockami a mojimi opätkami. Reštaurácia, v ktorej sa oslava konala, našťastie, bola iba kúsok od auta a o chvíľu sme sa už vítali s rodinou. Krátko po našom príchode sa podávala večera – dva steaky, kopčisko ryže, pečené zemiaky a hromada zeleniny, z ktorej som, priznám sa, vyjedla iba rajčiny a uhorky. Večeru som celú tiež nezjedla, nevládala som. Potom sme gratulovali oslávencom a potom prišli na rad ich torty. Áno, každý mal svoju a hádajte obľúbených hudobníkov Tomáša a Sofie. 🙂 Marcus a Martinus (tých ja nepoznám) a Justin Bieber.
Po rozkrájaní oboch tôrt, našťastie bez úrazu, sa podávali aj rôzne slané rolády, biele i tmavé pečivo a dva druhy hrozna. Podvečer, keď bola nálada uvoľnenejšia, zašla reč na hokej Slováci vs. Česi, čo neostalo bez hazardu. Môj krstný z Přerova sa s mojím ujom zo Skalice stavil o sto eur, že vyhrajú Česi a tatino sa stavil so sestrou o desať eur, tiež že vyhrajú Česi. Nefandí im. Podľa jeho vlastných slov, je iba realista. Žiaľ, teraz už vieme, ako to pre našich dopadlo… Oslava sa vyvíjala celkom dobre, jedli sme, rozprávali sa, bavili sme sa. Dostali sme ponuku, aby sme ostali spať u tety. Večer sa pôjde do krčmy na pivko a pozerať hokej. Avšak mamina ostať nechcela, lebo mala doma veľa písomiek na opravovanie, tatino ostať nechcel, lebo mu stačilo, že tam spal už včera a ja som nechcela, lebo… Sa mi nechcelo a tiež som mala doma ešte plány. Tak sme sa okolo ôsmej večer rozdelili – deti šli spať k babine, my štyria sme išli domov, krstná k tete, lebo nechcela ísť na pivo a zvyšok dospelých ľudí do krčmy na pivko a hokej. Cestou domov sme sa ešte zastavili v Hodoníne natankovať, čím sme, podľa môjho brata ušetrili zhruba päť eur. Večer som si ešte zobrala auto a šla pozrieť Peťka. Tak, to bolo o mojej sobote v kocke. 🙂
OUTFIT
Už pred týždňom, keď som sa o dnešnej oslave dozvedela, som vedela, že si chcem obliecť tento overal. Síce som si hovorila, že si to ešte premyslím, či nie radšej šaty alebo sukňu, ale nepremýšľala som o tom viac ani sekundu. Bola to istota. Aby som neostala „pohrebná“ a smutná, vedela som, že chcem kombinovať farebné doplnky. Chcela som dať príležitosť aj novým červeným náušniciam so strapcami, aby sa predviedli. Strapce sú módnym trendom už nejaký ten čas či už na kabelkách, náušniciach aj na samotnom oblečení. K náušniciam som farebne chcela zladiť topánky alebo kabelku, ale listových kabeliek mám pomenej a červená sa medzi nimi nenachádza. Bolo to teda na topánkach, čo tiež nebolo dlhé rozhodovanie, pretože nemám ani veľa červených lodičiek. Aj keby som vlastnila červenú kabelku, chcela som si zobrať kabelku inej farby – ani čiernu, ani červenú. Preto som stavila na tmavomodrú lakovanú, ktorú máme spoločnú s maminou (ako väčšinu kabeliek 🙂 ). Outfit dopĺňa rúž, ktorý pôvodne mal byť výrazne červený, ale nevedela som ho nájsť, tak som desať minút pred odchodom musela trochu improvizovať. Ale myslím si, že konečný výsledok je veľmi dobrý. 🙂
Prajem vám krásnu sobotu a príjemné rodinné stretnutia 🙂
