Žijeme v uponáhľanej dobe. Každý sa niekam náhli a potom sa čuduje, že mu život len tak prešiel pomedzi prsty. Áno, niekedy sa poponáhľať treba, ale keď to vyslovene potrebné nie je, mal by každý vedieť spomaliť. Aj viac odpočívať, relaxovať a hlavne vedieť vypnúť. Dnes, keď som šla na stretko s Peťkom, tiež som sa najprv ponáhľala, aby som bola čím skôr s ním. V tej rýchlosti a v nových topánkach som si takmer vyvrtla oba členky. A zastavila som sa. Načo sa vlastne ponáhľam? Prečo si neužívať chvíľu okamžiku? Vykročila som pokojne, pomaly, uvoľnene a rozhliadala sa okolo seba. Zrazu som vnímala vtáky nad svojou hlavou, krásne záhrady, okolo ktorých som kráčala, stromy, kvety, zvieratá… I ľudí, ktorí sa takto ešte nezastavili. Ktorým sa asi musí niečo stať, aby si to uvedomili. Počas mojej uvedomenej, nenútenej chôdze ma predbehli dvaja ľudia a prefrčali predo mnou asi tri autá, ktorých vodičom neprekážala ani námraza, ani zákruta. Ale veď ja mám čas. Už sa nikam neponáhľam. Ani nebudem, ak to nebude nutné. Koľko ľudí na to doplatilo… Môj dedko vždy vravieval „Ponáhľaj sa pomaly.“ A mal pravdu. Netreba sa stále za niečím hnať. Čo nás má nájsť, to nás nájde a čo sa má stať, to sa stane.
OUTFIT
Rozložila som okolo seba všetky darčeky a snažila sa použiť čo najviac kúskov na dnešný outfit. A výsledok je nasledovný. Využila som iba tri veci, a to puzdrové šaty, ktoré mi pekne vytvarovali postavu, už spomínané bordové členkové čižmy a obojstranné náušnice. K týmto novým veciam som doplnila staré dobré bordové pančušky a starú dobrú hnedú bundu.
Želám vám krásny utorok a dúfam, že ste dostali veľa darčekov, ktoré vám vyčarili úsmev na tvári 🙂
