Budík sme mali na ôsmu a o pol deviatej sme vyrazili do jedálne na raňajky. Museli sme sa ponáhľať, pretože o deviatej sme sa mali stretnúť s delegátom (a našimi spolucestujúcimi z autobusu), aby nám povedal o možných výletoch a akciách. Chcela som sa zapísať na rafting, ale to mamina radikálne odmietla. Škoda… Premýšľali sme nad viacerými možnosťami, ale na sto percent sme sa zapísali iba na výlet do Biokova – prírodný park, pohorie. Ešte sa nám nechcelo ísť k moru, tak sme na izbe hrali karty. Naučila som maminu novú hru so žolíkovými kartami a veľmi sa jej páčila. I keď som takmer vždy vyhrala. Netrvalo dlho, a predsa nás šum mora prichádzajúci otvoreným balkónom nalákal k moru, tentokrát sa namočila aj mamina. Medzi kúpaniami sme sa dosť dlho opaľovali, zozadu dlhšie ako spredu. Nekúpali sme sa dlho, pretože sme chceli stihnúť zájsť do mesta na nákupy ešte pred večerou. Prišlo mi však neskutočne zle, tak sme kúpili v meste fľašu vody a vrátili sa na izbu. Aby toho nebolo málo, zistili sme, že sme obidve zozadu strašne spálené, ani ležať na chrbte sme nemohli. Iba som dúfala, že neumieram a po večeri som zaspala ako bábätko.
Na ďalší deň mi bolo stále veľmi zle, dokonca som najprv odmietala ísť na raňajky. Ale išla som, vraj mi najedenej bude možno lepšie. Zjedla som len trochu praženice a zle mi bolo aj zvyšok dňa. Iba sme ležali, spali, čítali časopisy, hrali karty a mamina raz šla do neďalekého obchodu a doniesla mi štvrtinu pizze a kolu. Ešte sa stavila aj na recepcii pre raňajky v sáčku, keďže na ďalší deň sme mali relatívne skoro odchádzať. Večer som sa cítila o trochu lepšie, tak sme si šli sadnúť dole do reštaurácie, iba sa napiť.
Ani sme sa nenazdali a prišiel utorok, deň návštevy Biokova. Zle už mi nebolo, iba som bola stále spálená a ubolená, tak sme nemali dôvod neísť. Už okolo ôsmej vyrážali dva plné autobusy, so šikovnými vodičmi Markom a Draženkom, a išli sme. Vlastne to mal byť celkom príjemný výlet – celú cestu máme ísť autobusom a na chvíľu z neho vyjdeme len asi štyrikrát. Prvá zastávka bola pri krásnom výhľade na more, samozrejme aj s prednáškou, ba aj s „rekvizitami“. Dostali sme do rúk lístky šalvie a rozmarínu a dostali sme aj ochutnať alkohol v kadičkách – ženy ochutnávali bordový višňový likér a muži priezračnú vínovicu.
Druhá zastávka bola pri kamenných pozostatkoch akejsi dedinky, opäť s vysvetlivkami. Tento program bol trošku dlhší, najprv sme sa slobodne poprechádzali, na fotkách môžete vidieť napríklad kamenné stĺpiky s odtlačkami morských tvorov a prírodným napájadlom – preliačina, z ktorej, keď do nej naprší, pijú živočíchy žijúce v Biokove. Dostali sme ochutnať rafioly (nie ravioly, ale rafioly), sladké koláčiky z orechov, cesta a mandlí, vynikajúci čaj a džús, zaujímavé čierne cukríky a aj fantastický domáci med. Po prednáške a ochutnávke nasledoval trh, kde predávali cukríky, med, vínovicu, višňový likér, USB kľúč s fotografiami a piesňami a zopár ďalších vecí. Kúpili sme vínovicu a višňový likér pre tatina a brata.
Treťou zastávkou bol televízny vysielač na jednom z biokovských vrchov, menom Sv. Jure. Dalo sa prejsť okolo pri drevenom zábradlí po úzkej štrkovej cestičke. Bolo však povedané, že treba pevnú, stabilnú obuv, preto som si v sandálkach s tenkou podrážkou netrúfla. Ale mamina hej a narobila nejaké tie fotečky ponad lano. 🙂
Cestou z parku sme sa ešte zastavili pri malom domčeku, kde sme si mohli kúpiť suveníry. Kúpili sme zopár pohľadníc pre tatina. Keď sme sa vrátili o pol druhej k hotelu, hneď sme s maminou išli do reštaurácie na obed. Tentokrát som jedla priam výborné bolongské špagety. Najedené do prasknutia sme si chvíľu odpočinuli a potom sme opäť vyrazili k moru. Po večeri sme šli na malú prechádzku do mesta.
Prajem vám krásne prázdniny!!! 🙂