Ešte minulú sobotu sme boli na krátkom výlete na Molpír, v zložení ja, mamina a môj brat Martin. Peťkovi sa nechcelo do chladného počasia, keďže sme si z celkom teplého týždňa vybrali zrovna chladnú, ufúkanú sobotu. My traja sme to však nezabalili a pred pravým poludním sme sa autom vybrali do Smoleníc. Tu sme auto nechali, trochu ďalej, než by bolo treba, a popri cintoríne sme sa dostali na náučný chodník Smolenický kras. Môj brat trval na tom, že so sebou zoberieme turistické palice, pretože dúfal, že mamine sa ich používanie zapáči. Mýlil sa. Ešte skôr, než sme sa dostali k dvom pekným chatkám, mu ich vrátila s tým, že ju z nich bolia ruky, a brat ich dal mne. Musím povedať, že to vôbec nie je zlé.
Po náučnom chodníku sme prišli až ku Kaplnke Panny Márie Lurdskej. Tu sme si chvíľku odpočinuli a posilnili sa banánom. Hlbočianskou dolinou sme sa vrátili do Smoleníc, kde sme hľadali reštauráciu, aby sme si zašli na neskorý obed. Našli sme hneď dve či tri neďaleko od seba a po niekoľkých minútach rozhodovania sme si jednu vybrali. Mamina si dala menu, teda vývar a pečenú krkovičku s kapustou a knedľou, a ja s Martinom sme mali pizzu. Cestou z reštaurácie k nášmu autu sme si ešte odskočili na výbornú zmrzlinu, aj keď na ňu nebolo ideálne počasie. Ako som hovorila, výlet nebol dlhý či náročný, ale boli sme spokojní.
