Srdečne vás všetkých vítam pri mojom prvom článku v sekcii cestovanie. 🙂 V poslednom čase skutočne veľa necestujem, ak áno, tak iba k babine do blízkeho mesta a naspäť. Takže som veľmi rada, že som si konečne išla prevetrať hlavu mimo mesta spolu so svojím miláčikom. S Peťkom sme sa vybrali do Hodonína. Síce len na pár hodín, ale bolo to jednoducho super. Všetko to začalo malým čierno-bielym letákom v Peťkovej schránke. „Totální výprodej! Krach! Obleky již za 300 Kč!“ Celkom som sa rozžiarila. Veď oblek navyše nikdy neuškodí. Zvlášť tak lacný oblek. Môj úsmev sa ešte viac rozšíril, keď som zbadala istú poznámku. „Při předložení tohoto letáku 20% sleva na všechny dámské i pánské kabáty. I na již zlevněné kabáty.“ Hneď v ten večer som sadla na internet, pozrela stránku dotyčného obchodu a aj spoje do Hodonína. V sobotu by bolo cestovanie samovražda, preto som to plánovala niekedy cez týždeň. Celý týždeň sme sa tešili na piatok. Celé som to naplánovala už vopred. Najprv si odfotím niečo pekné na mieste, kde vystúpime z autobusu, potom, dúfajme, kúpime oblek a, dúfajme, aj mne kabát a ak zmeškáme skorší autobus domov, pôjdeme sa najesť a ešte sa pomotáme po obchodnom dome alebo po centre mesta. Zo začiatku môj plán vychádzal. Stihli sme skorší autobus, o 14:40, do Hodonína, tak sme mali dosť času urobiť pár fotiek radnice a kostola.
A namierili sme si to priamo do obchodného domu iRO, kde však prišlo sklamanie. Obleky za 300 Kč viseli na jednom malom stojane, inak boli drahšie ako 3 000. Viselo ich tam asi šesť, tak sme nevyberali príliš dlho. Kým si Peťko skúšal krémový oblek, jediný, čo nás zaujal, ja som si hľadala nejaký pekný kabátik za tých aspoň 1 500 Kč. Žiadny som, žiaľ, nenašla. Všetky stáli viac ako 2 999 Kč. Ale aspoň oblek Peťkovi sadol dokonale a kúpili sme. Potúlali sme sa ešte po iRO a v jednom obchode som si kúpila tri skvelé veci za necelých 1 050 Kč. V nasledujúcom outfite vám minimálne jednu predstavím. Tak a už sme boli spokojní obaja. Nasledovala dlhá prechádzka mestom zakončená večerou v Ázijskom bistre. Veľmi sa mi to tam páčilo. Krásna výzdoba, i keď nie dobre zachytená na fotkách. Navyše sa nám starý dobrý foťák kompletne vybil, preto iba tak málo fotiek. Inak som tam chcela fotiť snáď každú druhú budovu.
Unavení a spokojní sme nasadli do autobusu o siedmej a šťastne sa viezli domov. Mamina nás pochválila za výhodné nákupy a ešte nám aj navarila. 🙂
Želám vám krásny piatok a pohodový vstup do víkendu 🙂