Tento článok vznikol v spolupráci s mojím tatinom. Opäť. 🙂
Presne pred dvadsiatimi rokmi som uzrela svetlo tohto sveta. Áno, presne tak – dnes mám narodeniny a nemôžem sa cítiť lepšie. 🙂 To však nie je jediná významná udalosť v mojom živote, ktorá sa udiala práve v dnešný dátum. Presne dva roky dozadu totiž vznikol môj blog tým, že som pridala prvý článok. 🙂 Ako som povedala, oslavovať mám čo, žiaľ, nie dnes, pretože je bežný pracovný deň, čo znamená, že pracujú moji rodičia, pracuje môj brat Martin, pracuje môj priateľ Peťko a dokonca pracujem aj ja, preto nie je čas oslavovať a preto tento článok nie je o narodeninách. Aj to bude, nebojte, no dnes si užite druhý článok o našej návšteve Paríža, opäť v podaní môjho tatina. 🙂
Deň 2
Prebudili sme sa do krásneho letného dňa. Na raňajky sme si mohli vybrať koľko sme chceli z bagiet, masla, troch druhov džemu, cereálií, jogurtov, mlieka, džúsu a jeden jediný croissant. Proste sladučký začiatok pekného dňa. 🙂
Už o ôsmej sme stáli v Latinskej štvrti pred Pantheónom. Podobne ako rímsky Pantheón, aj ten parížsky uchováva ostatky niekoľkých velikánov národa. Sú tu pochovaní napr. spisovatelia Alexandre Dumas starší, Francois Voltaire, Emile Zola, Victor Hugo, filozof Jean-Jacques Rousseau, jeden z prvých vodcov Veľkej francúzskej revolúcie Honoré Mirabeau i manželia vedci Pierre a Marie Curieovci. Žiadnu z hrobiek sme, žiaľ, nevideli, boli sme tu priskoro.
Prešli sme popri Sorbone, univerzite založenej v roku 1253 a vošli sme do Luxemburských záhrad. Záhrady spolu s Luxemburským palácom boli postavené v prvej polovici 17. storočia pre francúzsku kráľovnú Máriu Medicejskú, starú mamu Kráľa Slnko, Ľudovíta XIV. Toho Ľudovíta, ktorému v románoch pána Dumasa tak oddane slúžili mušketieri na čele s d´Artagnanom. Toho Ľudovíta, ktorý opäť v románe pána Dumasa, nechal svojho brata dlhé roky väzniť so železnou maskou na tvári. Toho Ľudovíta, ktorý… Bolo by to nadlho. Tomu, kto by snáď tohto azda najznámejšieho fracúzskeho kráľa nepoznal, rozhodne odporúčam dielo Alexandra Dumasa staršieho, či už v knižnej alebo filmovej podobe. 🙂
Zaujímavosťou je, že Luxemburský palác, ktorý je dnes sídlom francúzskeho senátu, slúžil počas Veľkej francúzskej revolúcie i ako väzenie.
Opúšťame Latinskú štvrť a cestou zasa míňame množstvo pamiatok, z ktorých za zmienku určite stojí parížsky orloj. V porovnaní s jeho bratom v Prahe síce vychádza dosť biedne (tí, ktorí videli pražský orloj majstra Hanuša, mi iste dajú za pravdu), ale i tak je čo obdivovať.
Pred ďalšou pamätihodnosťou dostávame niečo vyše hodiny voľna. Spolu s kamarátom usúdime, že byť vo Francúzsku a neochutnať tunajšie víno, by bol neodpustiteľný hriech, tak hľadáme nejakú útulnú kaviarničku v nejakej zapadnutej uličke. Podarilo sa.
Naším ďalším cieľom je pahorok Montmartre. Nie, nejdeme sa pozerať na mladé polonahé tanečnice do Moulin Rouge, ale na inú mladicu. Dominanta Montmartru, Bazilika Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, Bazilika Sacré-Cœur, ktorú ročne navštívi vyše 10 miliónov (!) turistov, má len 100 rokov. V Paríži je to ozaj mladica.
Potom opäť dostávame voľno a opäť hľadáme útulnú kaviarničku, napriek mojim protestom nie však v zapadnutej uličke, ale v blízkosti bulváru de Clichy, ďalšej z najznámejších ulíc Paríža. Samozrejme sme nenašli. A tak, kým naše manželky s deťmi sa usadili v kaviarni, ja s kamarátom sme sa s plechovkami piva v ruke usadili na lavičke. No 8 euro za pivo, i keď je to Plzeň v Paríži, určite nedáme! 🙂
Popoludní nás autobus odviezol z Montmartru do prístavu pri Seine.
Doslova sme sa natlačili na výletnú loď a plavba môže začať. Nebudem vás unavovať výkladom o historických pamiatkach, ktoré sme videli, tak si len spolu s nami v tichosti vychutnajte krásy Paríža z vodnej hladiny.
Nemôžem ale nespomenúť Notre-Dame, pôsobisko najznámejšieho zvonára na svete, ktoré v apríli tohto roku poškodil požiar, pri ktorom zhorela strecha a zrútila sa stredná veža. Až budem na konci posledného článku ľutovať, čo všetko sme v Paríži nevideli, Chrám Matky Božej bude na prvom mieste.
Na nábreží to žije. Hudba, tanec, študujúca mládež, zamilované páry… 🙂
A sme späť v prístave. Kým časť zájazdu sa ide nechať vyviezť rýchlovýťahom na Tour Montparnasse, prvý mrakodrap, ktorý som kedy videl, my čakáme vonku. Pričom sa venujeme výchove detí. 🙂
Asi dve hodiny pred polnocou sme už na hoteli a myslím, že dnes nikomu neprekážal zvuk lietadiel pristávajúcich na neďalekom letisku.
Na dnes to je všetko a nabudúce uvidíte, čo sme robili počas posledného dňa v Paríži. 🙂 Želám vám pekný štvrtok 🙂