Tento článok vznikol v spolupráci s mojím tatinom, pretože sa hneval, že som stále nepridala článok o našom výlete do Paríža a aj preto, lebo on vie o miestach, ktoré sme navštívili oveľa viac ako ja. 🙂
Na posledné prázdniny sme nemali žiadne veľké plány. Koncom prázdnin nás však oslovili známi, či nejdeme s nimi na zájazd do Paríža na 3 dni. Rodičia s nimi strávili už viacero dovoleniek, navyše cena bola lákavá, tak sme do toho šli. Ako na každej dovolenke, tak i na tejto bol našim odborným poradcom a sprievodcom (okrem sprievodkyne z cestovky) môj tatino, ktorý vás prevedie našou návštevou Paríža, ako som už vyššie spomenula. Príjemný zážitok prajem a pozor – vtedy som ešte nemala modré vlasy. 🙂
Deň 1
Z Bratislavy sme vyšli v stredu 21. augusta poobede (na 40. výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa). Po neveľmi únavnej poldňovej ceste autobusom sme konečne ráno 22. augusta (na 27. výročie našej svadby) dorazili do Mesta módy. Prvou našou zastávkou bola, ako inak, Železná dáma – Eiffelova veža. Táto, do roku 1930 najvyššia, stavba sveta krášli hlavné mesto Francúzska už dlhých 130 rokov. Pôvodne samotnými Parížanmi nenávidená stavba je dnes jednou z najnavštevovanejších atrakcií nielen Francúzska, ale celého sveta.
Rad pred vstupom bol našťastie krátky, keďže do otvorenia chýbala necelá polhodina, a čakanie nám spríjemňovali čierni predavači eiffeloviek na kľúčenkách. Šesť len za jedno euro, no nekúpte to… Nekúpili sme.
Konečne vchádzame do areálu, vystojíme ešte jeden rad a už sa pred nami otvárajú dvere výťahu, ktorý nás vyvezie do výšky 276 metrov. Ten pohľad nás ohromil.
Spolu s kamarátom ukazujeme našim manželkám a deťom pamätihodnosti Paríža. Aha, tam je Víťazný oblúk, tam zas Louvre, Notre Dame, Invalidovňa… Po asi dvadsiatich minútach kochania sa, nakúpime suveníry (nie tie kľúčenky, ktoré sú tu niekoľkonásobne drahšie, než na ulici, ale známky a 0-eurové bankovky) a vraciame sa späť na zem. 🙂
Naše ďalšie kroky vedú do Invalidovne. V krátkom čase prechádzame, dnes už druhýkrát, rámovým detektorom kovov a podstupujeme už druhú osobnú prehliadku u ozbrojených vojakov. Uf, prešli sme… Nejde mi nespomenúť si na podobnú prehliadku pred mnohými rokmi na česko-nemeckých hraniciach, keď práve tomuto môjmu kamarátovi našla pôvabná colníčka v batohu hnilý kaleráb…
Pôvodne nemocnica pre invalidov z druhej polovice 17. storočia je dnes okrem iného sídlom Múzea Armády a miestom posledného odpočinku viacerých vojnových hrdinov. Najvyhľadávanejšou je tu nepochybne Napoleonova hrobka priamo pod Dómom.
Ako býva u mňa zvykom, ani na túto dovolenku som nešiel nepripravený. V taške som niesol niekoľko máp, brožúr a iných dokumentov, okrem toho tiež fľašu vody a zopár sladkostí. I stalo sa to, že keď som na múriku, spoza ktorého sa nazeralo dole na cisárovu hrobku, otváral tašku, vypadol mi z nej Brumík. Len kúsok od hrobky…
Všetci sme stŕpli. Očakávané sirény sa však nespustili, dvere sa nezablokovali a ani strážci ozbrojení samopalmi nás neobkľúčili. Nuž, môj pokus o útok na Napoleonovu hrobku prostredníctvom Brumíka skončil neúspešne. 🙂
Múzeum Armády nás trošku sklamalo.
Okolo poludnia opúšťame Invalidovňu a cez najkrajší most v Paríži, most Alexandra III., prechádzame Seinu a prichádzame na snáď najznámejší bulvár na svete, kde nájomné za 100 m2 predstavuje vyše milióna eur ročne. Champs-Élysées, najprestížnejšia a najširšia ulica v Paríži, je lemovaná mnohými luxusnými obchodmi svetoznámych značiek, kinami, múzeami a kaviarňami, do ktorých nevkročíme nielen pre nedostatok času. 🙂
S Víťazným oblúkom za chrbtom a žiariacim slnkom nad hlavou prechádzame Námestím svornosti a Tuilerijskými záhradami k Louvru. Tešíme sa, že už o chvíľu uvidíme jedno z najväčších múzeí sveta.
Tešili sme sa zbytočne. Keďže sme totiž ako skupina nemali vopred zakúpené lístky, dnu nás nevpustili. Autobus mal po nás prísť o tri a pol hodiny, tak nám ostalo trochu času pre seba. V prvom rade sme sa najedli – v McDonald‘s, ale to nikomu nehovorte. Potom sme šli pozrieť neďaleký kostol La Madeleine. Cestou sme si kúpili pravé parížske croissanty. Pochúťka, mňam. 🙂
La Madeleine môže nepripraveného návštevníka prekvapiť. Kresťanský kostol s výzorom antického chrámu nie je totiž bežný.
Kostol zasvätený sv. Márii Magdaléne bol dnes naším posledným kultúrnym zážitkom. Autobus nás z Námestia svornosti odviezol asi 20 kilometrov od Paríža, kde sme boli ubytovaní v dvoch malých hotelíkoch. Po menšom chaose s izbami a následnej výmene izieb sme sa konečne zložili v dvoch izbách – Lenka s maminou v jednej, ja sám v druhej, takej istej. Izby boli celkom útulné, mali i záchod a sprchovací kút. Takmer dokonalé, až na istý zvuk, ktorý sa opakovane ozýval približne každé tri minúty. Našťastie asi hodinu pred polnocou tento zvuk ustal…
Takto skončil náš prvý deň v Paríži a ja som rada, že vám ho tatino priblížil. Tiež som sa niečo nové dozvedela. 🙂 V blízkej budúcnosti, ešte neviem presne kedy, sa môžete tešiť na pokračovanie. Prajem vám pekný zvyšok večera 🙂