Toto je štvrtý článok od môjho návratu na blog a rozhodla som sa, že budem pokračovať v rôznorodosti, ktorú som neplánovane nastolila. Prvý príspevok bol o oblečení, druhý o líčení, tretí o jedle a preto dnes píšem o cestovaní, konkrétne o Prahe, kde som bola s rodičmi. Síce to nebolo nedávno a nemám vo zvyku písať takto o vzdialenej minulosti, ale zvyky sa menia. 🙂 Boli sme tam ešte začiatkom augusta, ešte keď som nemala modré (až zelenkavé) vlasy.
PRAHA
Do hlavného mesta Česka sme sa s rodičmi vybrali hlavne preto, lebo nás zavolali známi, ktorí tam bývajú. Rozhodli sme sa skombinovať príjemné s užitočným a počas niekoľkodňovej návštevy ísť aj niečo pozrieť do mesta.
Prišli sme do Prahy vo štvrtok 8. augusta okolo obeda, ale prejsť sme sa už nešli. Celý zvyšok dňa sme strávili so známymi pri kofole, dobrom jedle a spoločenských hrách.
Ďalší deň, v piatok, sme s rodičmi ešte pred obedom vyrazili do centra Prahy. Úprimne, nemali sme presný plán, kedy a kam chceme ísť, tak sme si obišli národné múzeum, ale jeho návštevu sme odložili na ďalší deň. Ako prvé sme sa vybrali rušnými ulicami až k obrovskej točiacej sa diskoguli. Alias k mohutnej soche hlavy jedného z najvýznamnejších prozaikov svetovej literatúry 20. storočia, Franza Kafku. Stáli sme tam počas celého procesu otáčania, kým si Franz nedal pauzu a hlava sa prestala hýbať. Na chvíľu.
Ďalšou zastávkou malo byť filmové múzeum, ktoré však bolo zatvorené až do jednej. A bolo jedenásť. Tak sme vyrazili k ďalšiemu bodu, do múzea piva. Okrem rôznych fliaš a etikiet sme videli aj prístroje a nástroje používané pri výrobe piva, dokonca vzorový pivovar či krčmu z dávnejších čias. Po prehliadke sme na každý lístok dostali štyrikrát dve deci piva na ochutnávku. Boli to štyri druhy, od najsvetlejšieho – Vévoda (filtrovaný svetlý ležiak, obsah alkoholu 4,5%), Rychtář Natur (nefiltrovaný svetlý ležiak, obsah alkoholu 4,9%), Démon (polotmavé špeciálne pivo, obsah alkoholu 5,2%) a nakoniec Granát (tmavý ležiak, obsah alkoholu 4,5%).
Po jednom z najlepších ( 😉 ) múzeí Prahy, a oficiálne najväčšom pražskom múzeu piva, sme úplne spontánne navštívili Kostol sv. Jiljí, na ktorý sme narazili cestou k ďalšiemu bodu nášho programu. Aj keď sme už videli hromady kostolov, jednoducho sme museli vojsť do ďalšieho.
Tým spomínaným cieľom bola Galéria oceľových figurín, ktorú sme hľadali celkom dlho. Na adrese, ktorú tatino našiel na internete, totiž žiadna galéria nebola. A predajcovia v okolitých obchodoch nás k nej nevedeli nasmerovať, nevedeli, že tam vôbec nejaká galéria je. Až na milú pani zo starožitníctva, vďaka ktorej sme to konečne našli. A po poslednom omyle, kedy sme vošli do dverí pod slovom „figurín“ a zistili, že sme v banke, sme sa ocitli vo vstupnej hale Galérie oceľových figurín, prečítali si, že vstupné je celkom drahé, odfotili sa iba pred vchodom a zase sme odišli.
A tu by som dnešný článok ukončila, aj keď deň pre nás vtedy ešte neskončil. Lenže v sobotu sme boli iba na jednom mieste, kde sme sa fotili, preto som urobila pauzu už tu. Určite by vás nudilo, keby v tomto jednom článku bolo okolo 50 fotiek a v ďalšom iba 10. A preto – koniec prvej časti. Druhá bude zajtra alebo v piatok a rozhodne sa máte na čo tešiť. 🙂
Želám vám príjemný večer a dobrú noc 🙂