Ako som sľúbila, pridávam dnes druhú časť našej návštevy v Prahe. Rozdelila som to takto, pretože v piatok sme toho prešli ďaleko viac ako v sobotu alebo v nedeľu, kedy sme už išli späť domov.
Ďalším múzeom, ktoré sme v piatok navštívili, bolo Múzeum zmyslov a musím povedať, že bolo úplne super a aj zábavné, rozhodne by sa nenudili ani deti. Bolo plné očných klamov, krivých zrkadiel a ku koncu sa zameriavalo na vnímanie inými zmyslami ako zrakom. Ani neviem, či vám mám o všetkých tých klamoch a trikoch povedať, alebo len pridať fotky a nechať vás lámať si hlavu. Ale rozhodla som sa, že to nechám pod závojom tajomnosti, ale ak by niektorý klam niekoho veľmi zaujal, môže napísať. 🙂
Nasledujúca fotka je z tunela, ktorý bol krásne osvetlený a človeku sa zdalo, že sa okolo neho naozaj otáča. Dlhší pobyt v ňom určite spôsobuje točenie hlavy. 🙂
Z múzea sa vychádza cez obchod so suvenírmi, ale ešte pred východom je oddelenie plné hlavolamov na skladanie, papierovými klobúkmi a podobnými vecami na pekné fotky. Pri papierových veciach bolo síce veľa ľudí v rade, no na hlavolamy sme si počkali a aj ich poskladali.
Cestou medzi múzeom a našou ďalšou zastávkou tatino iba tak z diaľky odfotil slávnu Prašnú bránu. 🙂
Keďže už bolo dávno po jednej hodine, vybrali sme sa do filmového múzea. Vlastne do Múzea na film, čo je ohromný rozdiel, ako sme neskôr zistili. Tatino totiž očakával niečo iné, než čo sme videli. Tešil sa na informácie o hercoch a ich životoch, o známych českých filmoch, na suveníry… Namiesto toho sme videli, ako sa kedysi tvoril film, aké prístroje a nástroje sa využívali a tak podobne. Čiže, úplne niečo iné, než sme si mysleli, že uvidíme. Aj keď, priamo na mieste som zahliadla nápis „S nami môže byť filmárom každý“ a už vtedy som mala pocit, že to nebude o hercoch a ich životoch. Mohli sme si vyskúšať robiť zvukové pozadie filmu a na konci sme s tatinom vytvorili krátku animáciu. Práve z tejto chvíle pochádza jediná fotka z Múzea na film.
A to bolo pre ten deň všetko. Pokojne sme sa vrátili k známym domov a podvečer sme s nimi vyrazili do hospůdky.
Na ďalší deň, v sobotu, sme išli všetci pekne spolu – bolo nás osem (ja, rodičia, známi a ich traja synovia). Nenavštívili sme toho veľa. Začali sme v Kostole sv. Mikuláša.
Ďalej sme si boli iba tak pozrieť architektúru budovy niekde v zapadnutej uličke a videli sme aj schody známe z filmu Adéla ještě nevečeřela.
Spoločný výlet sme zakončili v obľúbenej hospode pri centre, kde sme sa najedli i napili. Nuž, samá chvála, nemám, čo iné povedať. Výlet sme si užili a bolo to super. 🙂 Na záver musím dodať, že najznámejšie pamiatky a múzeá v Prahe sme už dávno videli, preto sme tentokrát chodili po menej známych a významných miestach.
Prajem vám veselý piatok a ešte veselejší víkend 🙂