Konečne sobota, povedala by som si za normálnych okolností. Tešila by som sa, lebo by som zase raz mohla ísť spať kedykoľvek by som chcela, mohla by som spať ako dlho by som chcela a zobudiť sa kedykoľvek by som len chcela. Avšak nič z toho sa nestalo. Táto sobota sa výrazne líšila od bežnej soboty. Pýtate sa ako? Máme na dnes dohodnutý rodinný výlet s otcom, mamou i bratom – vlastne všetci štyria. Už len z toho dôvodu si dlho nepospím. Ak teda môj brat príde z Bratislavy, kde momentálne študuje na vysokej škole. Aj prišiel. Vstal skoro ráno, aby mohol nasadnúť na vlak, zabudnúť vystúpiť a nechať sa odviezť až niekam do Česka. A čo urobil?
Sladko som si spala a nemala ani tušenie, čo ma dnes čaká. Náhodou som napoly otvorila oči o trištvrte na osem ráno a zbadala som maminu vchádzať do mojej izby. Bola rada, že som už hore, čo som nebola, pretože bolo treba zobrať auto a ísť pre Martinka do Kútov. A kto je jeho jediná nádej? Predsa jeho malá sestra. Ani sa ma nepýtala, jednoducho som musela. Ešte som aj mala byť rada, pretože pôvodne chcel, aby som preňho prišla do Česka, našťastie mu však išiel vlak do Kútov. Možno si viete predstaviť, s akým nadšením a radosťou som sa dvíhala z postele a chystala sa spolu s otcom do auta. Cestou naspäť šoféroval Martin a ešte sme sa zastavili v Holíči pre súčiastky do nášho starého auta. A potom konečne domov. A potom na výlet, o ktorom má vlastne dnešný článok byť.
Šli sme autom, preto sme mohli vyraziť kedykoľvek a odviezť sa kamkoľvek. Môj otec, ako viacerí, dostal nápad ísť zbierať medvedí cesnak. A k tomu pridal aj menšiu prechádzku. On vždy plánuje všetky výlety, dovolenky, kde sa ubytovať, kam až ísť autom, kadiaľ pešo… Jednoducho všetko. Autom sme sa odviezli do Smoleníc. Odtiaľ sme šli cez les smerom na Smolenický hrad. Cestou lesom sme asi trikrát pochybovali, či ideme správnou cestičkou, videli sme vodopád bez vody, pri ktorom sme sa ani neodfotili, lebo sme namiesto pri ňom, boli nad ním. Tam sme však objavili čosi ako oltár, tak aspoň odtiaľ máme pár fotiek. 🙂 Prešli sme ešte niekoľko lesných cestičiek, zopár spadnutých stromov, až sme vyšli na lúku.
Krásna udržiavaná lúka, radosť sa pozerať. To si určite mysleli aj ženích s nevestou, ktorí si práve toto miesto vybrali pre ich svadobné fotenie, alebo dvaja páni s dronom. Priestor to bol naozaj rozľahlý, čistý a krásny. Na konci chodníčkov križujúcich túto lúku, viedla cesta hore kopcom priamo na zámok. Ktorý bol, ako som sa až tu dozvedela, zatvorený, ale mali sme možnosť pozrieť sa na nádvorie a zámok zvonku. Čo som odmietla a s otcom sme sa šli prejsť. Zastavili sme sa pri peknom jazierku a čakali na maminu s Martinom.
Keď sme sa opäť našli, vydali sme sa ešte na Katarínku, čo sú vlastne ruiny kostola a kláštora. Pešo sme zašli naspäť do Smoleníc po auto, prešli sme Trstínom a odtiaľ do Naháča. Medzi Naháčom a Dechticami sme odbočili na hrboľatú, kameňmi posiatú cestičku, na ktorej konci sme na kraji lesa nechali auto a vybrali sa lesom na Katarínku. Takmer sme zablúdili, ale nakoniec sme šťastne objavili ruiny, ktoré sme si poprechádzali. Záverom našej vychádzky a zároveň čerešničkou na torte bola opekačka neďaleko Katarínky, kde nám spoločnosť robil párik milých ľudí s dvomi malými detičkami. 🙂 Cestou od Katarínky k autu sme konečne nazbierali medvedí cesnak – hlavný cieľ našej dnešnej výpravy. A aj sme si dali našu prvú tohtoročnú zmrzlinu v blízkom stánku. 🙂
Prajem vám príjemnú sobotu a veľa prechádzok 🙂
