Môj druhý cestovateľský článok je tiež z krajiny nám susednej a ako je už z nadpisu jasné, jedná sa o mesto Viedeň v štáte Rakúsko. Nikdy predtým som v Rakúsku nebola, ale žiaľ, nepôjde o celé mesto Viedeň, ale iba o dve miesta v tomto meste – vojenské múzeum a Erste Bank.
Na začiatok však chcem povedať pár slov o pár veciach. Chcem sa, napríklad, vyjadriť k všade vychvaľovanej a známej rakúskej poriadkumilovnosti a čistote. Odkedy sme prešli slovensko-rakúske hranice, priznám sa, začala som si všímať poriadok v okolí. A čo som z okna nášho autobusu videla? Odpadky pri cestách. Fľaše, plechovky, igelitky, papiere, jednoducho smetie od výmyslu sveta. Nerobila som z toho veľkú vedu, ale pozastavila som sa nad tým. Priamo vo Viedni sa mi naskytol taký istý pohľad a po výstupe z autobusu som si to už vôbec nevšímala. Vystúpili sme priamo pred vojenským múzeom a, ako som čakala, bolo tam chladnejšie než u nás. Nevedela som sa vynadívať na krásnu mohutnú budovu, do ktorej sme sa chystali hromadne nahrnúť. Odfotenú ju, nanešťastie, mám iba tak ledabolo, ako môžete vidieť nad nadpisom, lebo čerstvo vystúpenej z vykúreného autobusu, mi na viedenskom vzduchu pomaly zamŕzali dlane. Vošli sme dnu, odkiaľ už pár fotiek mám. Telefónom fotené, ale aspoň niečo. Tak sa nimi trošku pokochajte. K niektorým som napísala, čo na nich môžete vidieť, k minimálne jednej dokonca celý príbeh. Ak sa aspoň trochu zaujímate o históriu. 🙂
Auto, v ktorom sa viezol arcivojvoda a následník rakúsko-uhorského trónu František Ferdinand d’Este so svojou manželkou Žofiou Chotkovou, keď bol na nich spáchaný atentát v hlavnom meste Bosny a Hercegoviny – v Sarajeve, 28. júna 1914. Tento atentát bol zámienkou na vyhlásenie vojny Rakúsko-Uhorskom Srbsku a je považovaný za jednu z príčin prvej svetovej vojny. Dňa 28.6.1914 prišli František Ferdinand a jeho (pravdepodobne tehotná) manželka Žofia do Sarajeva na vojenskú prehliadku, na návštevu. Kolóna šiestich vozidiel prechádzala mestom, pričom zastávku mala, napr. pre inšpekciu vojenských kasární alebo na radnici. Atentátnikov bolo hneď niekoľko, ale niektorí si to v rozhodujúcom momente rozmysleli. Prvý pokus bol neúspešný, keď hodená bomba minula auto, v ktorom sa hlavný cieľ viezol. Atentátnik užil kyanid a skočil do rieky. Jed však neúčinkoval a vyvolal iba zvracanie a v plytkej rieke nedošlo ani k utopeniu. Atentátnik Čabrinović bol davom svedkov zadržaný a predaný polícii. Kolóna áut pokračovala k radnici a pre jej rýchlosť sa ďalší dvaja atentátnici, vrátane Gavrila Principa, neodvážili zaútočiť. Cestou z radnice sa pre pokus o atentát rozhodlo o zmene trasy, zabudlo sa však informovať dosť dôležitého človeka – šoféra auta, v ktorom sa manželia viezli, Leopolda Lojku. Ten odbočil podľa pôvodného plánu, keď ho arcivojvoda spolu s guvernérom Oskarom Potiorkom upozornili, že zabočil zle. Práve tam sa však v tej istej chvíli náhodou nachádzal aj mladý, neúspechom zničený Gavrilo Princip idúc za svojím priateľom. Keď uvidel otáčajúce sa auto, bez váhania, údajne dvakrát, vystrelil – jedna strela trafila Žofiu do brucha, druhá Františka priamo do krku. Nezomreli hneď. Podľa jednej výpovede boli posledné slová arcivojvodu tieto (preložené z nemčiny): „Žofinka, Žofinka, nezomieraj! Zostaň nažive kvôli našim deťom. Nič mi nie je.“ Zomrel ešte pred príchodom do guvernérovej rezidencie na ošetrenie, Žofia pár minút potom. Princip neskôr vypovedal, že mal v úmysle usmrtiť guvernéra Potiorka, nie Žofiu. Pre nízky vek dostal 20 rokov väzenia, ale v apríli 1918 zomrel na tuberkulózu.
Húfnica s priemerom až 38 cm
Prototyp dvojplošníka Albatros B II.
Francúzsky balón získaný v bitke o Würzburg (prvá fotka – model, druhá fotka – jeho časť v životnej veľkosti, ktorá sa zmestila na displej môjho telefónu)
Schody na druhé poschodie 🙂
Pri fotení tejto fotografie som sa náchadzala (aspoň podľa môjho spolužiaka) v pravom krídle budovy (na fotke je vľavo)
Drôteno-plechová soška ruže, sama nepoznám jej význam, ale všetko (asi) dôležité je pod ňou napísané, i keď v nemčine. Jednoducho sa mi páčila 🙂
Práve som sa rozhodla, že zajtra zverejním článok Viedeň – 2. časť, v ktorom napíšem o Erste Bank. Prečo? Pretože sa mi už tento zdá trošku dlhší, tak aby ste sa nezačali priveľmi nudiť. 🙂
Želám vám krásneho Valentína 🙂