Keď sme boli aj s bratom menší, zvykli sme chodiť na rodinné túry a prechádzky. Buď všetci štyria, alebo ja s tatinom, Martin s tatinom alebo ja s Martinom aj tatinom. Aj tie časy sú už preč a takéto výlety sa u nás konajú už len raz za čas. Teraz v lete sa snažíme niekam chodiť a dôkazom toho bol aj dnešný deň, keď sme sa ja a tatino vybrali na výlet po okolí Skalice. Už začiatok bol príjemný, lebo sme v autobuse do Skalice stretli našu babinu. Bola v našom meste u lekára a ani sa neozvala. Kecali sme a keď vystupovala skôr ako my, rozlúčili sme sa. Aj v Skalici sme začali dobre – v reštaurácii na kofole. Pre povzbudenie. 🙂
Vyšli sme zo Skalice smerom na Baťov kanál, kde sme mali druhú zastávku na niečo dobré. Dali sme si zmrzlinu a ďalšiu kofolu. Chcela som sa previezť na loďke, ale tatino nechcel. Vraj sa prevezieme inokedy spolu s maminou a Martinom.
Po hrádzi sme šli na Perúnsku lúku smerom na Holíč. Na ceste sme neboli sami, obišlo nás pár cyklistov a priamo pred nami sa vynorila srnka. Chvíľu sme ju sledovali, ale bežala do lesa, kde sa nám stratila z dohľadu. Neprišli sme až na Perúnsku lúku, ale k rozcestníku, na ktorom bola vyznačená. A ešte tam boli Skalické jazerá opačným smerom. Mne už bolo nejakú chvíľu dosť nevoľno, preto som zvolila Skalické jazerá, ktoré mali pri sebe menšie číslo ako lúka.
Na Skalických jazerách sme mali možnosť dať si rybu na akýkoľvek spôsob, ale stále mi bolo nevoľno, naviac bolo už aj dosť hodín a museli sme stihnúť autobus. Preto sme opäť sedeli iba s kofolou. Odtiaľ sme vyrazili do Skalice a videli množstvo rôznych vtákov, napríklad aj kačky.
Na autobusovej stanici sme si dali zase kofolu a čakali na autobus. Nevoľnosť už ustupovala, ale stále som sa necítila byť úplne v poriadku a už som sa tešila domov. Ale výlet bol fajn, škoda tej nevoľnosti…
Prajem vám veľa krásnych zážitkov a skvelých výletov 🙂