Na úplný začiatok chcem povedať vetičku na tému „Prečo je ďalší článok tak neskoro?“. Odpoveď je, že mám toho teraz dosť veľa. Veď viete, posledné testy a skúšania v škole, oprava známok, každý profesor chce silou-mocou dohnať, čo od začiatku roka nestihol. Snažím sa, ale niekedy naozaj nestíham…
Už sú to tri týždne a dva dni, odkedy sme si všetci posadali k štedrovečernému stolu, zjedli chutnú večeru a rozbalili si hromadu skvelých darčekov. Dostala som veľa darčekov. Niektoré som si sama kúpila v obchodoch a nechala až pod vianočný stromček, aby som nemala toľko nových vecí iba tak. A niektoré boli pre mňa príjemným prekvapením. Zažila som iba príjemné prekvapenia, potešilo ma úplne všetko. Dostala som napríklad kabelky, šperkovnicu, hory oblečenia, moria bižutérie, niekoľko párov topánok, knihu, zrkadlo a plno ďalších vecí, na ktoré si takto z hlavy už ani neviem spomenúť. Takže som bola spokojná a šťastná. A bola by som s takýmito vecami spokojná a šťastná aj v mladšom veku? Zhruba tých desať rokov dozadu, možno menej? Určite nie. Ani z polovice mi tak nezáležalo na mojom výzore a oblečení, ako mi záleží dnes. Vtedy ma zaujímali hračky, farbičky, plyšáci a ktovie čo všetko ešte. Na tomto príklade perfektne vidím, ako som dospela, ako som sa zmenila. Ako sa zmenili moje hodnoty, priority a ciele. Veľmi zaujatá som bola aj zbieraním. Pýtate sa čoho? Hocičoho. Čokoľvek sa dalo zbierať, aj keď to nebolo bežné, chcela som to zbierať. Aj keď ma tá „vášeň“ opustila zvyčajne po pár dňoch. Napríklad vzácne kamene, čo mi, výnimočne, vydržalo až doteraz (ale už nie tak horlivo), poštové známky, okrasné servítky či vrchnáky z plastových fliaš. Niekde mám ešte aj zbierku známok, ale ako som spomenula, už sa tomu nevenujem. V mojich rokoch sa viac zaujímam o módu, snažím sa venovať tomuto blogu, o kozmetiku, pracujem pre Avon a podobné jednoducho dievčenské veci. Dnešné baby sa obliekajú „štýlovo“ už od celkom útleho veku. V ročníku, kedy ja som nosila tričko s Mickey Mousom a tenisky, ony už majú módne svetríky, košieľky, krátke sukničky, roztrhané nohavice, sieťované pančušky a ihličkové opätky. Nuž, doba pokročila a úprimne, keď vidím takto oblečené (veľmi) mladé baby, citím sa byť taká stará… 🙂
Ani mesiac neprešiel od Vianoc a ja už som opäť nakupovala. Už možno viete, že to úplne neplánovane začalo malým letákom v schránke, s reklamou na obchod v Hodoníne… Tak začnem s najobjemnejšou položkou z tých troch, ktoré som si odtiaľ priniesla – áno, hovorím o čierno-bielom kabáte. Dobrá cena, príjemná farebná kombinácia i vzor a k tomu všetkému aj môj nedostatok zimných kabátov a búnd, to všetko viedlo k jeho kúpe. Do Hodonína som, okrem zámeru zohnať Peťkovi oblek, išla aj s cieľom kúpiť si pekný kabát za dobrý peniaz. A keď som zbadala tento, akoby sa mi splnil sen. 🙂
OUTFIT
Aby som podčiarkla ženskosť a výnimočnosť tohto kabáta, kombinovala som ho s farebne jednoduchými kúskami. Ako sú elegantné sivé nohavice a čierne členkové čižmy. Čierne tričko je síce farebne jednoduché, ale volánik na hrudi z neho robí zaujímavejšiu časť oblečenia. Krásne náušničky som dostala od Peťka a náramok od mojej maminy. Aby som nezamrzla, dala som si na seba ešte aj čierne akoby sako. Posledným kúskom dnešného outfitu je malá biela kabelka.
Prajem vám príjemný utorok a veľa šťastia v škole 🙂
