Dnes je štvrtok. Pred jeden a pol týždňom bolo na našej škole konečne zavedené niečo nové, pre mňa zábavné i zaujímavé. O čom hovorím? Tematické dni. Čo to znamená? Jeden deň v mesiaci, čo je podľa mňa málo, bude zadaná téma a na tú by sme sa mali všetci obliecť, študenti, profesori a asi aj ostatní zamestnanci školy. Keď sa nás pýtali na názor, bola som za všetkými desiatimi. Rada sa budem obliekať na zadanú tému. Ten skvelý deň bol daný na štvrtý štvrtok v mesiaci. Prvá téma znela: Laboratórny deň. Uznávam, nič moc, čakala som od toho čosi viac, ale nevadí, jeden deň prežijem v bielom chemickom plášti a budem dúfať, že ďalšia téma bude diametrálne odlišná od tejto. Dozvedela som sa, že miesto plášťa si môžem obliecť aj bielu košeľu, čo bolo absolútne vyhovujúce. Nemám rada chemické plášte, vôbec sa v nich necítim dobre. Čo sa dá, žiaľ, povedať aj o košeliach… Žialim nad tým preto, lebo veľa dámskych košieľ a blúzok je veľmi pekných a ja iba dúfam, že tomu raz prídem na chuť. Ale teraz bola otcova biela košeľa mojou prvou voľbou, rovnako prvou a jedinou voľbou aj mojej maminy. Našťastie, otec má viac bielych košieľ. Prvý tematický deň bol daný práve na dnes. Na prvého februára. A viete čo? Až teraz mi došlo, že dnešok je vlastne prvým štvrtkom v mesiaci február. A nikto si to vôbec nevšimol. 🙂 Uvidím, ako to budú riešiť ďalej… Bola som milo prekvapená, keď som v škole videla, koľko ľudí tému neodignorovalo – niektorí moji spolužiaci prišli v plášťoch, minimálne jeden profesor, samozrejme ja, ba moja mamina to mala povinné, je predsa moja. 🙂 Ale vraj by si košeľu na tému obliekla aj bez môjho pričinenia, tak jej budem veriť – aby ste tomu rozumeli, moja mamina učí na tom istom gymnáziu, na ktorom ja študujem a áno, učí aj mňa. Aby som pravdu povedala, čakala som, že sa na tému vykašle viac ľudí. Môj spolužiak, naopak, čakal, že nás v bielych plášťoch bude viac a bol trochu sklamaný.
Na pár riadkov sa musím aj posťažovať na zajtrajšiu „prázdninu“. V čom spočíva moja sťažnosť je, že jeden deň je príliš málo. Navyše, keď sme dostávali vysvedčenie v stredu. Naviac, sme ho dostávali až šiestu hodinu. Čiže – prišli sme do školy, päť hodín sme sa normálne učili, akoby sa nechumelilo, na šiestej sme dostali výpis, ktorý musíme vrátiť a hurá domov. A na ďalší deň zase do školy, akoby sa vôbec nič nedialo, učiť sa bežných šesť (niektoré triedy, ktoré ľutujem aj sedem) hodín, potom domov a potom až začínajú úžasne dlhé prázdniny. Až jeden deň… Tak a je to vonku, aspoň časť z môjho rozčuľovania. 🙂
OUTFIT
Téma bola biela košeľa alebo chemický plášť. Som si vedomá toho, že sme mali všetci vyzerať ako chytrí, sebavedomí vedci v laboratóriu, ale prečo nevyzerať aj trochu štýlovo? Keďže však žiadnu košeľu nemám a košele vôbec nenosím, ako som už spomenula, priznávam sa, že poriadne ani neviem, ako košele kombinovať. Ale stavila som na jednu farbu – červené tričko s vystrihnutými rukávmi, výrazný náhrdelník, malé červené náušnice, obyčajné, (už kúpené) trochu roztrhané tmavomodré rifle a semišové bordové tenisky s lakovanou špičkou. A na vrch biela oversize košeľa, ktorá sa k celému outfitu, myslím si, celkom hodí.
Želám vám krásny, konečne predprázdninový, štvrtok 🙂
