„Byť matkou je jednou z najlepšie platených prác, pretože odmenou je čistá láska.“
Mildred B. Vermont
K tomuto výroku by som ešte dodala, že je to určite aj jedna z najnáročnejších a najviac stresujúcich prác, keďže žiadna matka to nemá so svojím dieťaťom, prípadne deťmi, vôbec jednoduché, či už sa jedná o maličké deti alebo už dospelých ľudí. Napadá mi kratučká historka z môjho detstva, ktorú si s maminou pripomíname dodnes. Ani neviem, koľko som mala rokov, no viem, že ma v noci veľmi bolelo brucho, dokonca tak veľmi, že som nemohla spať a mamina ma dlho držala za ruku, sedela pri mne, hladila ma, trápila sa, že mi nemôže pomôcť a hovorila, že by si želala, aby brucho bolelo radšej ju než mňa. Po nejakom čase moja bolesť ustúpila a ja som pokojne zaspala, kým maminu začalo dosť bolieť brucho a ťažko sa jej zaspávalo. Dodnes si hovoríme, že tú moju bolesť vzala na seba, lebo je moja mama a vraj je to jej údel. 🙂
Ďalšia menšia vec sa stala v nedeľu pred dvomi týždňami, na Deň matiek a zároveň Deň víťazstva nad fašizmom v Európe. Ráno ma opäť bolelo brucho, no bolo to tak neznesiteľné a dlho trvajúce, že som sa trošku zľakla a zavolala som to mamine. Hoci zrovna zaspávala, lebo počas víkendu si chodieva okolo obeda zdriemnuť, hneď sa dvihla a išla po brata. Nenamaľovaná, aj keď sa líči denne, si narýchlo obliekla domáce nohavice a tričko, hoci bežne chodí v šatách či sukni, a išli sme všetci traja na pohotovosť. Tak sa o mňa bála, že sa odo mňa skoro nepohla. Ďalšie udalosti už skrátim – poslali nás na chirurgiu, kde sa po dlhom čase vyjadrili, že môže ísť o zápal slepého čreva a že ostávam v nemocnici, kde som dostala infúziu, ktorá nezabrala, takže som ešte v ten večer, vlastne už skoro v noci, išla na operáciu slepého čreva. To je aj dôvod, prečo som tento článok nepridala v nedeľu, kedy som mala, ale až dnes, lebo som pred aj po operácii bola rada, že môžem vôbec ležať, prípadne si sadnúť. A článok ku Dňu matiek som rozhodne pridať chcela.
Určite mám zážitkov a dôkazov o úžasnosti mojej maminy za celý život nazbieraných dosť, no to by bolo na veľa dlhých článkov. K téme Dňa matiek by som rada pokračovala históriou sviatku, keďže som náhodou nedávno pozerala dokument, kde bol aj tento sviatok spomenutý. Zakladateľkou v USA bola Anna Maria Jarvisová, ktorá si chcela nejako uctiť svoju milovanú matku. Po jej smrti Anna zorganizovala v druhú májovú nedeľu, kedy matka zomrela, malú bohoslužbu na jej počesť, v kostole v Graftone, v Západnej Virgínii. Prvá formálna zmienka o Dni matiek je spojená s ďalšou bohoslužbou v druhú májovú nedeľu roku 1908, v tom istom kostole v Graftone a s oveľa väčším obradom vo Philadelphii. Symbolom tohto sviatku sa stali biele karafiáty, ktoré Anna v Graftone v tento deň rozdáva prítomným matkám, synom a dcéram.
Dva roky po tejto akcii guvernér Západnej Virgínie uznal Deň matiek za oficiálny sviatok realizovaný v druhú májovú nedeľu. Kým Anna vedie v roku 1912 neúnavnú listovú kampaň pre podporu svojho sviatku, zároveň vytvorila Medzinárodnú asociáciu Dňa matiek a označila frázy „druhá májová nedeľa“ a „Deň matiek“. Chcela, aby bol tento deň veľmi súkromným ocenením všetkého, čo každá matka robí pre rodinu. V roku 1914 prezident Woodrow Wilson uznal Deň matiek ako oficiálny národný sviatok. Anna sa teší umiestneniu apostrofu v pôvodnom anglickom názve „Mother’s Day“, čo značí jednotný prívlastok a nie množné číslo, takže každá rodina ctí svoju jedinú matku. V roku 1915 sa Deň matiek stáva oficiálnym sviatkom v Kanade.
Krátko po tom, čo sa sviatok stal oficiálnym, Anna mení svoj pohľad a uvedomuje si, že stvorila monštrum. Vidí totiž, ako kvetinárstva, cukrovinky a kartový priemysel zarábajú na jej sviatku a verejné záujmové skupiny ho využívajú na politické vyhlásenia. Anna sa začne vyjadrovať proti zneužívaniu toho, čo malo byť špeciálnym pietnym dňom pre rodiny. Sedem rokov potom Anna podporuje otvorené bojkoty proti kvetinárom, ktorí v máji každého roku zvyšujú ceny bielych karafiátov. O rok neskôr sa Anna vyhráža žalobou na newyorský výbor Dňa matiek, ktorého členmi sú guvernér štátu a starosta, za plány na veľkú oslavu sviatku a podujatie je nakoniec zrušené.
Philadelphské zhromaždenie amerických vojnových matiek malo vlastnú spomienku na Deň matiek a začalo používať biely karafiát ako svoj symbol. Anna na ich zjazd v roku 1925 vtrhla a vyrobila veľký rozruch a zhromaždenie presadzuje jej zatknutie. Obvinenia z výtržníctva sú však zamietnuté. Anna sa cíti znevážená a ohrdnutá, keď americké vojnové matky v roku 1934 odhalili poštovú známku ku Dňu matiek, na ktorej je portrét matky maliara Jamesa McNeilla Whistlera s bielymi karafiátmi a slovami: „Na pamiatku a na počesť matiek Ameriky“. O rok neskôr Anna obviní prvú dámu Eleanor Rooseveltovú z „prefíkaného sprisahania“, keď využila Deň matiek pri získavaní finančných prostriedkov pre charity, ktoré sa snažia bojovať proti vysokej úmrtnosti matiek a detí. V štyridsiatych rokoch Anna cíti, že nedokáže zastaviť to, čo sama stvorila, a vyhráža sa, že to celé ukončí. Vyjadrila sa, že ľutuje, že tento sviatok vôbec začala.
O štyri roky je osemdesiatročná Anna Jarvisová umiestnená v psychiatrickej liečebni, kde jej výdavky za lekársku starostlivosť platia paradoxne ľudia z kvetinárskeho a kartového priemyslu. Vo veku 84 rokov Anna zomiera v sanatóriu, sama a bez peňazí, vďaka rôznym právnym bitkám, ktoré viedla kvôli sviatku, ktorý začala. Nikdy z tohto sviatku neprofitovala a nikdy nemala deti.
Na záver dnešného dlhého článku tu ešte máme kratučké, aj keď nie tak jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá, DIY, a síce darček, ktorý som vyrobila mojej mamine k sviatku. Potrebovať na darček budeme kartón, lepidlo, štvorčekový, biely, ružový, červený a čierny, aj keď mal pôvodne byť bordový, papier. Ešte aj ceruzku, pravítko, fixku, orezávatko a ozdobnú lepiacu pásku.
Na štvorčekový papier si narysujeme čiary do tvaru srdca tak, aby malo 17 štvorčekov na šírku a 14 štvorčekov na výšku.
Na bezpečnú podložku si položíme farebné aj biely papier a štvorčekový navrch. Pred prácou si skontrolujte, či je orezávatko dostatočne ostré, pretože moje nebolo a tak to vo výsledku aj vyzeralo. Papiere narežeme pomocou šablóny na štvorčekovom papieri.
Z farebných papierov vystrihneme pásiky – 5 ružových, 7 červených a 2 bordové alebo čierne. Zospodu srdiečka prevliekame najprv ružové, potom červené a nakoniec najtmavšie pásiky. Priznávam, počet mi akosi nevyšiel, niekde som urobila chybu. Ale v tom sú ručne vyrobené darčeky výnimočné, práve v tých nedokonalostiach. 🙂 Zozadu papiera môžeme kraje pásikov zabezpečiť lepidlom, ideálne tyčinkovým, lebo tekuté mi to celé skoro rozmočilo.
Z bieleho papiera vystrihneme štvorec so srdcom v strede. Tento môžeme nalepiť na červený papier alebo z červeného papiera vystrihneme pásy a srdiečko orámujeme.
Aby bol darček odolnejší, nalepíme papier na kartón a vystrihneme. Kvôli tekutému lepidlu a ďalším nepresnostiam som okraje oblepila striebornou páskou.
Z farebných papierov môžeme vystrihnúť ďalšie malé srdiečka a nalepiť ich k okraju. Fixkou dopíšeme prianie a vlastnoručne vyrobený darček z čistej lásky je hotový. 🙂
